Rímskokatolícky kostol bol pôvodne neskororománsky. Historicky hodnotné sú gotické nástenné maľby z 15. storočia. V blízkosti kostola bola postavená Kaplnka sv. Antona.

Aktuálny rozpis sv. omší v kostole sv. Michala nájdete na hlavnej stránke v sekcii Aktuality.

Obec Jakubova Voľa sa písomne prvý raz spomína v roku 1315 ako Jakubova Ves (Jacabfolua). Pod takýmto názvom sa spomína v listine kráľa Karola Róberta, ktorý z vďačnosti za pomoc v bitke pri Rozhanovciach (1312) udeľoval verným vojakom a šľachticom majetkové podiely. Tak to bolo aj v prípade Rikolfa z Kamenice, ktorý v roku 1312 dostal Červenicu, ale aj les a kultivovanú pôdu na pravom brehu rieky Torysy. Na tomto pravom brehu Torysy jeho poddaní na čele so šoltýsom Jakubom vybudovali obydlia obce, ktorú pomenovali podľa šoltýsa Jakubova Ves. Táto nová obec (nova villa) už mala kultivovanú zem a v listine sa zdôrazňovalo, že teraz (nunc) sa nazýva Jakubova Ves. To evokuje názor, že dáv­­nejšie na jej mieste bola iná obec a nazývala sa inak. Potvrdenie tohto názoru nachádzame v listine Spiš­skej kapituly z roku 1352, ktorá rieši­la spor o vlastnícke vzťahy k Jakubovej Voli medzi Tekulovcami a Rikolfom z Kamenice. V listine sa píše, že obec Jakubova Ves sa pôvodne nazývala Tharchahat. Z náz­vu je jasné, že pozostáva z dvoch slov: Tharcha = Torysa a hat, čo možno vysvetliť ako hať, alebo ako skomolené nemecké -hau, -haw = poru­ba.

Kňaz Lukáš
Románsky kostol postavili v obci v druhej tretine 13. storočia, čo tiež dokazuje, že pred rokom 1315 tam jestvovala staršia dedina s murovaným románskym kostolom, ktorého duchovným patrónom bol pravdepodobne sv. Vavrinec. V roku 1329 sa pri aktivitách jágerského biskupa Čanadína na Hornom Potorysí spomínajú traja plebáni, medzi ktorými bol aj Lukáš z Jakubovej Vole (Lucas de Jacobsdorf). Toto je prvý písomný záznam o prítomnosti rímskokatolíckeho kňaza v Jakubovej Voli. Spomínaný kňaz Lukáš pôsobil v obci, podľa pápežských súpisov desiatkov, aj v rokoch 1330 a 1331.

Kostol a prestavby
Jakubovovoliansky kostol mal poz­dĺžnu loď a presbytérium polkruhového pôdorysu, čo bolo typické pre kostoly budované v období románskeho slohu. Kým loď mala pôvodne rovný drevený strop, apsida bola pôvodne zaklenutá valenou románskou klenbou, alebo renesančnou klenbou z prestavby v 17. storočí. Až v 70. rokoch 20. storočia, pri stavebných úpravách kostola, klenbu apsidy asanovali a nahradili ju rovným stropom. Kostol sa nevyhol stavebným rekonštrukciám ani v období baroka. Murovanú vežu pristavali ku kostolu až v rokoch 1863 – 1865.

Vzácne maľby
Kostol v Jakubovej Voli mal v minulosti ešte jednu vzácnosť. Ide o gotické maľby na tabuliach zo smrekového dreva, ktoré sú uložené v depozite Východoslovenského múzea v Košiciach. Predstavujú vyobrazenia zo života diakona a mučeníka sv. Vavrinca. Z tohto dôvodu sa odborníci domnievajú, že kostol v Jakubovej Voli bol v stredoveku zasvätený tomuto svätcovi. Pretože obrazy sú maľované na oboch stranách tabúľ, je evidentné, že pochádzajú z pohyblivého krídlového gotického oltára. Prvý zachovaný výjav predstavuje sv. Vav­rinca na súde pred cisárom Déciom; druhý, oveľa viac poškodený výjav, predstavuje sv. Vavrinca medzi chudobnými. Na opačných stranách, po zatvorení ľavého krídla gotického oltára, sa ukázali temperové maľ­by sv. Gabriela archanjela zo scény Zvestovania a na druhej tabuli postava sv. Tomáša apoštola. 
Tabuľové maľby, ktoré sa zachovali iba ako torzovité fragmenty pôvodného hlavného oltára, pochádzajú z obdobia okolo roku 1510. Odborníci považujú za ich autora neznámeho spišského maliara z ok­ruhu maliarskej dielne Majstra tabúľ oltára sv. Mikuláša v Spišskej Sobote. Vznikli v maliarskej dielni, ktorá fungovala na rozhraní 15. a 16. storočia na Spišskej Kapitule. V Jakubovej Voli sa zachovali na antependiu hlavného oltára, ktorý pochádzal z prvej polovice 18. storočia.

Múzeum a výstavy
Poškodené maľby, nájdené v roku 1955 pri súpise pamiatok, zakonzervovala reštaurátorka Mária Marianiová. V rokoch 1964 – 1966 ich reštauroval v Bratislave akademický maliar Michal Staudt st. Po reštaurovaní sa však už do kostola v Jakubovej Voli nevrátili. Po rozhodnutí Krajského pamiatkového strediska v Prešove maľby získalo 28. júla 1969 Východoslovenské múzeum (VM) v Košiciach. Odborná aj laická verejnosť mala možnosť obdivovať ich umeleckú krásu na výstavách v roku 1967 v Bratislave (SNM, na výstave Michal Staudt 1907 – 1967) a v Košiciach (VM, na výstave Ľud – tvorca trvalých hodnôt, 1983 a na výstave Storočia v umení, 1994).

Nehnuteľný skvost
Nehnuteľnou vzácnosťou jakubovovolianskeho kostola sú tiež nástenné gotické maľby v apside chrámu. V centrálnej osi chrámu je vo svätyni úzke neskororománske okno s kamenným ostením, ktoré má svoj hlboký duchovný význam. Z oboch strán okna sú vyobrazení dvaja adorujúci anjeli. Pri rannom svite lúčov slnka, ktoré prenikajú cez okno, je vyjadrený dôležitý výrok evanjelia, keď Kristus hovorí: „Ja som svetlo sveta“ (Jn 8, 12). Adorujúci anjeli sa klaňajú Kristovi ako Svetlu. Poniže anje­lov sú po stranách podobizne sv. Petra s knihou a kľúčom a sv. Pavla s knihou a mečom.

Vianočný cyklus
Ostatné plochy svätyne pozostávajú zo štyroch scén, ktoré sa označujú za mariánsky cyklus, ale pokojne ich môžeme pomenovať ako vianočný cyklus. Zľava doprava vo výške očí pozorovateľa sú výjavy: 1. Zvestovanie, 2. Narodenie Pána, 3. Poklona mudrcov a 4. Obetovanie Pána. Pod výjavmi sa zachovali maľované konsekračné kríže. 
Zaujímavosťou v kompozícii malieb je námet ležiacej Panny Márie na obra­ze Narodenie Pána. Veľmi podobný mariánsky cyklus s ležiacou Pannou Má­riou zo scény Narodenie Pána poznáme aj na nástenných maľbách z 11. storočia v starobylom Kostole sv. Juraja v Kostoľanoch pod Tribečom. 
Autora malieb v kostole v Jakubovej Voli nepoznáme, no treba priznať jeho vysokú umeleckú úroveň a znalosť sakrálnej symboliky. Pritom nemožno vylúčiť jeho spoluprácu a konzultácie s jeho učiteľom, miestnym duchovným tohto obdobia, respektíve s objednávateľom či donátorom umeleckého diela. Kontinuita malieb na južnej stene svätyne bola prerušená, pravdepodobne v renesancii (za držby kostola protestantmi) pomerne veľkým oknom, ktoré však v tomto prípade citlivo zasahovalo do plochy maľby, takže sa zachoval pôvodný zámer autora obrazov. Pri realizácii okna, zrejme zo scény Obetovanie v chráme vypadla postava sv. Jozefa, prípadne ďalších osôb.

Hlbšie prežívanie tajomstiev
Nástenné maľby v 70. rokoch 20. storočia renovoval so svojimi spolupracovníkmi akademický maliar Andrej Kuc zo Spišského Podhradia. Považo­val ich za dielo neznámeho malia­ra z 13. storočia. Aj dnes tvoria unikátnu výzdobu svätyne kostola v Jakubovej Voli a sú vzácnym interiérovým klenotom, ktorý neobdivujú len stáli návštevníci bohoslužieb, ale aj študenti umenia, odbor­níci a záu­jemcovia zo Slovenska, z Česka, Poľska, Maďarska a krajín západnej Európy. V období adventu a Vianoc tieto nástenné maľby umocňujú hlb­šie prežívanie tajomstiev, ktoré sú ak­­­tuálne pre tieto liturgické obdobia. 
Kostol po viacerých prestavbách a opravách stratil v interiéri gotický vzhľad, ale pohľad do sanktuária, najmä vo Vianočnom období, umocňuje a prehlbuje uvažovanie nad tajomstvom príchodu, narodenia Ježiša Krista. Prostredníctvom starobylých gotických malieb nás vracia do duchovne bohatého stredoveku, ale najmä k bib­lickým udalostiam, ktoré zmenili nielen letopočet, ale aj orientáciu myslenia celého ľudstva a jeho dejín.

Doc. ThDr. Peter Sedlák, PhD

Prílohy na stiahnutie

• Cirkevné miesta a stavby [PDF 345.86K]